Ján Čech  19.02.2023

Text : Prvá kniha Mojžišova 15:7-18

⁷ A riekol mu: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Úra Chaldejov, aby som ti dal túto zem, aby si ju zdedil trvale. ⁸ A povedal: Ó, Pane, Hospodine, po čom poznám, že ju zdedím trvale? ⁹ A riekol mu: Vezmi mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana a hrdličku a holúbä. ¹⁰ Vtedy mu vzal všetky tie veci a poroztínal ich na poly a dal každú polovicu oproti jej polovici, ale vtákov nerozťal. ¹¹ Tu sa spustili draví vtáci na mŕtvoly, a Abram ich odháňal. ¹² A stalo sa, keď zapádalo slnce, že padol tuhý spánok na Abrama, a hľa, náramný strach a veľká tma pripádala na neho. ¹³ A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov. ¹⁴ Ale aj národ, ktorému budú slúžiť, ja budem súdiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom. ¹⁵ A ty pojdeš ku svojim otcom v pokoji; pochovaný budeš v dobrej starobe. ¹⁶ Ale štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo ešte doteraz nie je doplnená neprávosť Amoreja. ¹⁷ A stalo sa, keď zašlo slnce, že nastala hustá tma, a hľa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie rozťaté diely. ¹⁸ Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, rieku Eufrates,