28. Február 2026

Text: Epištola svätého Jakoba  3: 5-12

⁵ Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli! ⁶ I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom. ⁷ Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr; ⁸ ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu. ⁹ Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu; ¹⁰ z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia! ¹¹ Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu? ¹² Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.